Nič nieje tak typické pro prízemného ducha,

ako láska k majetku.
Marcus Tullius Cicero

Vždy mám chuť písať, keď ma niečo nahnevá. Už dlhšiu dobu si všímam, že akí sme extrémne plytkí kresťania. Teraz si možno myslíte, že začnem písať o tom, že si nečítame Bibliu..nechodíme do kostola, zhromaždenia. Nie o tomto nechcem písať, to už každý počul 1000x. Mám niečo lepšie , síce ako pre koho. Každý nadáva na to aká bola generácia pred nami. Ale čo my a naša generácia, konkrétne v Bratislave?

Každý chce byť cool, nosiť značkové veci, najnovšie účesy. Tento pondelok som bola na jednom kresťanskom klube a považujem to za tragédiu, čo som videla. Čistá oslava peňazí, prehnanej krásy /nie vnútornej/, svetlá reflektorov, dobrý zvuk, prezentovanie seba...

Už mi bolo čudné moje správanie, keď som tam mala ísť. Chudák Tomi sedel na stoličke a nechápal, 5x som sa prezliekala a nadávala, že na intráku nemám zrkadlo. Chcela som vyzerať čo najlepšie, nie tak ako bežne chodím.

Celou cestou som rozmýšľala ako sa to správam,... ako nejaká pipka. A Prečo?

Myslím, že na tej spomínanej akcii som to úplne pochopila. Ja chcem byť ako oni...

Len to nie... to je to, čo nechcem. Stále mám pocit, že je na mňa obrovský tlak či už v práci alebo medzi priateľmi. Vymetať bez zmyselne obchody, to je naprogramované dnes takmer v každom. Kupovať to, čo ani nepotrebujeme.

. Ako som sedela na tom klube v hlave sa mi vynárali tváre mojich kamarátov z domu. To som na nich milovala, tú nefalošnú skromnosť. V Blave sa takým ľuďom hovorí sedliaci.

Absolútne mi nič nedal ten klub, iba som bola sklamaná a znechutená, čo za divadlo tam hrali. Dnes je cool to čo SA nosí, to čo SA pije, to čo SA počúva. Ja tomu hovorím stádovosť. A kde je náš rozum a naše srdce? Načo nám to Boh dal? Aby sme boli všetci rovnaký.

Chcem ti len povedať, že keď budeš oblečený v Nike, Adidase, Chantall nebude ťa Boh mať radšej ako ostatných. Skúmaj aké sú tvoje motívy. A či to nerobíš len pre to aby ťa niekde prijali, aby si bol milovaný, aby si mal svoje miesto, aby si bol uznávaný a poznaný.

Myslím, že nie som prehnane radikálna, toto je realita. Najhoršie je, že mi zato budeme niesť následky. Nie je to obmedzujúce, že toho toľko vlastníme?

„Zober tieto topánky, zastav klopanie na cestu smrti.
Zober tieto topánky a urob z nich nové.
Zober toto tričko, polystyrénový biely odpad, vyrobený neviem kde.
Zober toto tričko a očisti ho, očisti ho.
Zober túto dušu, umiestnenú v nejakej koži a v kostiach.
Zober túto dušu a sprav niečo pre to, aby spievala.

Yehweh, Yahweh, vždy zraň predtým, než sa narodí dieťa.
Yahweh, Yahweh, stále čakám na svitanie.

Zober tieto ruky, nauč ich čo majú niesť.
Zober tieto ruky, neukazuj nimi päsť.
Zober tieto ústa, čo tak rýchlo vedia kritizovať.
Zober tieto ústa a pobozkaj ich.

Stále čakám na svitanie, slnko prichádza.
Slnko prichádza na oceán.
Táto láska je ako kvapka v oceáne.

Yahweh vždy zraň predtým, než sa narodí dieťa.
Yahweh, teraz mi povedz prečo je pred svitanám tma?

Zober toto mesto, čo by malo svietiť na kopci.
Zober toto mesto, ak si to želáš. Žiadny muž ho nemôže vlastniť, nemôže ho zobrať. Zober toto srdce, zober toto srdce, zober toto srdce a zlom ho.“ (U2)